Ako ľahko sa to povie...

zvladnes to len sa neboj...

hovorime to uz tak casto ze to uplne straca vyznam...
hovorime to pri kazdej malickosti a potom pri tych vacsich dolezitejsich veciach ked to powieme nema to taky vyznam a vahu aku by sme chceli...
ale ake ine slowa pouzit ? je tazke v takychto situaciach reagovat spravne...
ci uz ide o stratenie lasky, zivota, zamestania, vzdy je takze najst vhodne slowa...
kazdy jeden to citime inak...ale co povedat? co urobit? ked chceme naozaj pomoct ? ked nam na tom druhom zalezi najviac na svete ? myslime si ze ked powieme tu 3x premyslenu vetu ze to pomoze no zrazu po vysloweni tej vety zistime ako sme sa mylili....a ze niekedy jedna veta moze znicit vsetko co pred nou dawalo 100 inych pomaly dokopy...
mlcanie je zlato vravi sa no hovorit striebro...kazdy nech zvazi pozorne co je prenho v danej chvili vzacnejsie...a cim pomoze osobe ktoru ma naozaj rad

...a mozno su slova uplne zbytocne

Nenávidím nútené rodinné návštevy...

nutene navstevy by sa mali zakazat...neznasam ten pocit ked pocujem vytah a viem ze je to blizko...ak rodinna navsteva...tak nech to naozaj tak vyzera...inak nech ma nikto ani len zo slusnosti nikam nevola...naoplatku ja nikoho volat ku sebe nebudem...nenavidim pokrytcov co sa pridu iba pochvalit a poohovarat...na to nech idu vonku si sadnut na lavicku s nejakou babkou pletkalkou...

jedine co je na takychto navstevach vyborne je pohostenie...